Čo-to o svetových jazykoch

Autor: Jan Milata | 12.12.2015 o 19:44 | (upravené 12.12.2015 o 20:56) Karma článku: 4,62 | Prečítané:  774x

Viete čo majú spoločné Spojené štáty americké a Slovensko? Zrejme je toho viac, ale teraz hovorím o téme cudzie jazyky. USA je krajina niekoľkonásobné väčšia ako Slovensko, napriek tomu je výrazne monolinguálna.

Teda ľudia ovládajú iba jeden jazyk, ten svoj rodný. Z tohto dôvodu študenti, ktorí študujú cudzí jazyk, majú málo príležitostí využívať tento jazyk mimo školy, v reálnom svete (okrem internetu), takže sa ťažko môžu integrovať do inej jazykovej skupiny. Monolingualita našťastie nie je spoločným znakom USA a Slovenska, väčšina mladých ľudí u nás ovláda aspoň jeden svetový jazyk.

Avšak reálne využívanie cudzieho jazyka a integrácia do jazykovej skupiny, to už je veľmi podobné aj u nás. Sme malá krajina, cudzincov nestretávame na každom kroku a hoci tu majú cudzinci vytvorené svoje komunity, veľakrát o nich ani nevieme, alebo sú ďaleko (väčšina je sústredená v hlavnom meste).

Na začiatok by som Vám však chcel ešte predstaviť video, ktoré som vytvoril už dávnejšie, v rámci jedného projektu. Prosím nájdite si 5 minút Vášho času a prečítajte si zopár informácií, ktoré vo videu nájdete. Navyše je doplnené krásnou hudbou, pri ktorej môžete zrelaxovať. Video je moja prvotina, vytvorená v programe movie maker, takže nečakajte nejaké vizuálne zázraky :)

Vedeli ste, že na svete existuje okolo 7000 živých jazykov? Je to neuveriteľné číslo! Keby sme si z toho spravili jednoduchú matematiku, tak jedným jazykom rozpráva milión ľudí. Na Slovensku by teda bolo 5,5 rôznych jazykov. 

7000 je naozaj veľa, avšak realita je taká, že 90%, teda asi 6300 jazykov pripadá na niečo okolo 100 tisíc ľudí. Ide hlavne o rôzne dialekty, nárečia a reč, ktorú používajú domorodé kmene. Dokonca existujú jazyky, ktoré poznajú iba 2 ľudia. Takže ak sa náhodou pohádajú a nebudú sa rozprávať, veľmi ľahko sa stane, že budeme mať na svete o jeden jazyk menej. Beriem to trošku s humorom, ale faktom je, že jazyky vymierajú. Podľa portálu discovery.com každých 14 dní zomrie posledný hovoriaci niektorého jazyka, čím tento jazyk umrie s ním.

V Spojených štátoch je takto klasifikovaných 115 jazykov, sú to jazyky pôvodných domorodých kmeňov, ako napríklad Arapaho alebo Yuchi. V Kanade je ohrozených 88 jazykov, medzi nimi aj jazyk kmeňa Lakotov. V Mexiku a Strednej Amerike až 140 jazykov, napríklad jazyk Ixil, ktorým hovorí už iba 60 ľudí alebo Kickapoo so 150 hovoriacimi v Mexiku.

V Južnej Amerike je ohrozených až 170 jazykov, väčšina z nich sa používa v Brazílii. Jazykom Leco hovorí už iba 20 ľudí v Bolívii.

V Európe sa takisto nájdu jazyky na pokraji vyhynutia. Napríklad jazyk Saami, ktorým sa hovorí v Škandinávii alebo Vilamovština, ktorá sa používa v Poľsku a má niečo okolo 70 hovoriacich. Ďalšie jazyky na pokraji vyhynutia sú v Indii, Japonsku, na ostrovoch Pacifiku, v Rusku, Afrike alebo Číne.

Existujú však aj opačné prípady, keď sa jazyk na pokraji vyhynutia dokázal zachrániť. Napríklad írčina alebo baskičtina.

Priznám sa, o žiadnom jazyku, ktorý je v ohrození, som ani len nepočul a nevedel som, že vôbec existuje. To však nič nemení na tom, že s jazykom odíde aj kus ľudstva, kus kultúry a zvykov, možno aj neobjavených právd, ktoré boli stáročia prísne strážené. Dúfam, že slovenčina tak skoro nebude na zozname ohrozených jazykov.

A vôbec, máme na Slovensku veľa cudzincov? Nuž, to je vec názoru. Z celkovej populácie Slovenska je to okolo 1,3 percenta. Podľa Eurostatu žije na Slovensku 73 tisíc cudzincov. Stačí zájsť do susedného Česka a situácia je hneď iná. 4% obyvateľov tvoria cudzinci (okolo 422 tisíc). Čím to len bude?

Nechcem, aby tento článok skĺzol do subjektívnej roviny a kritiky, ale keď vidím to množstvo byrokracie a spôsob, akým príslušné štátne inštitúcie pristupujú k vybavovaniu pobytu pre cudzinca, v akých podmienkach pracujú a fungujú, tak ma to núti zamyslieť sa nad tým, ako tento štát k cudzincom pristupuje. Tí z vás, ktorí už mali tú česť vybavovať pobyt pre cudzinca, mi asi dajú za pravdu, že je to nezabudnuteľný zážitok.

Prečo vlastne o tom píšem? Pretože tento článok je venovaný svetovým jazykom a motivácii študovať jazyky. Tým, že nemáme veľa možností k tomu, aby sme reálne cudzí jazyk využívali, bohužiaľ strácame možnosť úžasnej motivácie v jeho štúdiu. Predstavte si, že máte možnosť stretávať sa s cudzincami, praktizovať reálnu konverzáciu v jazyku, ktorý študujete, spoznávať reálnych ľudí (nie tých z učebnice), zisťovať akí sú, aké majú zvyky, spoznávať aj hovorovú reč, zapájať sa do spoločných aktivít... Pre mňa je už len tá predstava silnou motiváciou. A tak priatelia, využívajte každú možnosť a príležitosť, ako žiť každý deň cudzím jazykom. Internet vám v tom dokáže veľmi pomôcť.

Det er viktig hvilke ord du bruker, men viktigere hvilket språk du bruker. Du kan bytte ut ordene og si nesten det samme, men bytter du ut språket, hjelper det ikke om ordene er like.

To, aké slová poviete, je dôležité. Ale ešte dôležitejší je výber jazyka. Slová môžete nahradiť inými, podobnými, ale ak nahradíte jazyk, nepomôže vám, že slová sú rovnaké.

*Joachim Aremk*

Ovládate cudzí jazyk? Ako dlho vám trvalo, kým ste sa ho naučili? Väčšina z nás sa ho zrejme naučila v škole a učivo bolo rozložené na 4 roky. Ale čo si myslíte, ako dlho môže trvať samoukovi naučiť sa cudzí jazyk? 

Samozrejme, presné čísla neexistujú, pretože štúdium je veľmi individuálna záležitosť a do hry vstupuje veľa faktorov, ktoré vplývajú na dĺžku štúdia. Záleží na tom aký jazyk študujete, ako študujete, koľko času štúdiu venujete, aké materiály používate a ďalšie.

Všeobecne však platí, že najlepšie sa cudzí jazyk naučíme, ak ním žijeme. Žiť jazyk nemusí nutne znamenať žiť v krajine, kde sa tým jazykom rozpráva. Vo väčšine prípadov to ani nie je možné. Čo však môžeme spraviť aj keď žijeme na Slovensku je, že cudzí jazyk čo najviac implementujeme do svojho života. Ako? Pozeraním TV a počúvaním rádia cez internet v cudzom jazyku, zapojením sa do skupiny ľudí, ktorí študujú rovnaký jazyk, skúsiť vyhľadať cudzincov, žijúcich na Slovensku, zapojiť sa do rôznych fór a chatov, určených na štúdium daného cudzieho jazyka, nájsť si priateľov na písanie v zahraničí atď.

Podľa americkej FSI (Foreign Service Institute) sa za určitý čas dá dosiahnuť všeobecná znalosť cudzieho jazyka v rozprávaní aj v písaní.  Za 22 - 24 týždňov sa dá naučiť Španielčina, Taliančina, Francúzština, Nórčina. Za 44 týždňov sa dá zvládnuť Albánčina, Gréčtina, Hebrejčina, Ruština. 88 týždňov si vyhraďte na učenie Arabčiny, Čínštiny, Japončiny, Kórejčiny. Uvedené údaje boli spracované pre Native English Speakers, ale myslím, že to celkom sedí aj na nás Slovákov.

Keď sa ocitnete v zahraničí, vždy je dobré čo-to vedieť z jazyka, ktorý sa v danej krajine používa. Veľa z vás má určite skúsenosti, že aj keď je angličtina rozšírená po celom svete, na niektorých miestach ste s ňou jednoducho mali smolu a museli ste použiť ruky nohy, aby ste sa dorozumeli.

Vybral som jednu veľmi dôležitú otázku, ktorú je dobré ovládať v cudzom jazyku, hlavne keď súrne potrebujete.  Myslím, že všetci uznáte, že vedieť sa opýtať: Kde sa nachádza toaleta? je veľmi užitočné.

 Tak napríklad:               
- na území kmeňa Cherokee sa opýtate: Hatlv doya unatsvsdi yigi?
- kúsok ďalej u kmeňa Siouxov Otȟáŋkaye kiŋ tuktél úŋ he?
- v mandarínčine: [厕所在哪里?
- na filipínskych ostrovoch Cuyo: Adin ang kasilias?
- na Faerských ostrovoch: Hvar er vesi?
- na Havajských ostrovoch: Aia i hea ka lua?
- na Maledivách: Faahanaa kobaitha?
- v jazyku Quechua, ktorý sa používa v niektorých častiach Peru:  ¿Maypi bañu?
- v jazyku kmeňa Zulu: Likuphi itholethe?

Skúšali ste sa už zamyslieť nad tým, ktorý jazyk je najzložitejší? Nedávno som trošku sondoval po internete a narazil som na jedno video z youtube. Rozprával tam Afričan v jeho rodnom jazyku „khoisan“, z africkej Namíbie. Tento jazyk má takú zvláštnosť, že pri hovorení ľudia vydávajú zvuk, podobný „klik“. Aby ste túto techniku perfektne zvládli, museli by ste tento jazyk študovať odmalička. Témou „klik“ sa zaoberali aj jazykovedci, ktorí rozlíšili 5 charakteristických „klik“ zvukov v jazyku khoisan. Zubný klik, bočný klik, ďasnový klik, zadoďasnový klik a bilabiálny klik. Ospravedlňujem sa za množstvo odborných výrazov, ktorým snáď porozumejú iba logopédi, takto to ale vysvetľuje encyklopédia Britannica. Schválne, pozrite si video, znie to zaujímavo.

Všetky ľudské orgány sa raz unavia, ale jazyk nikdy. *Konrad Adenauer"

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?