Zdravie a zdravotná starostlivosť

Autor: Jan Milata | 2.12.2015 o 20:46 | Karma článku: 3,68 | Prečítané:  634x

Naše zdravie je hodnota, ktorá sa nedá vyčísliť peniazmi. Voľakedy sa hovorilo, že zdravie si za peniaze nekúpiš. V súčasnosti by sa o tomto výroku dalo polemizovať. Samozrejme iba sčasti.

Pretože smrteľne chorý človek si zdravie naozaj nekúpi. Možno sa toho raz dočkáme v budúcnosti, keď klonovanie bude bežnou vecou. Po tých všetkých kauzách, ktoré sa v slovenskom zdravotníctve prevalili, ma priam nutká povedať, že áno, svoje zdravie si kupujeme a veľmi draho. Predražene. Články o kauzách a politike však prenechám iným blogerom. Hoci som študoval politológiu, nezaujímam sa o politiku. Chránim si tak svoje zdravie. Keby som si totiž pripustil všetko čo sa na Slovensku deje, v žilách by mi namiesto krvi kolovala žlč. A to, uznajte, nie je veľmi zdravé.

Oblasť zdravotníctva je však veľmi zaujímavá a pre nás, bežných ľudí, aj veľmi dôležitá. Nielen preto, že pomáha uzdravovať našu nevyčísliteľnú hodnotu (naše zdravie), ale aj preto, že sa tu prejavuje úkaz, ktorý je bežný iba v nekonečnom vesmíre. Určite ste už počuli o čiernych dierach, že? No a naše zdravotníctvo je taká čierna diera, ktorá však požiera nie všetko okolo seba, ako to bežne čierne diery robia, ale iba jedno. Peniaze.

Inak v súvislosti s peniazmi ma napadá ďalší výrok, že peniaze kazia charakter. Čo si myslíte vy? Je to tak? Ja myslím, že nie. Verím skôr inému výroku, ktorý hovorí, že daj človeku moc a peniaze a on ti ukáže, aký v skutočnosti je. Platí tu podobný princíp ako pri alkohole. Hovorí sa, že opitý človek hovorí pravdu. Problémom dnešnej doby je, že sa na peniaze nepozeráme ako na prostriedok (to je aj ich pôvodný význam), ale ako na centrum. No a je sa čo čudovať? Ľudská myseľ je veľmi ovplyvniteľná a keď si občas pozriem televíziu alebo prečítam noviny, tak vidím, že ľudia, ktorí majú peniaze, sú vlastne nadľudia. Správame sa k ním inak, ako k obyčajným ľuďom, berieme ich ako svoje vzory, závidíme im, neplatia na nich zákony, majú veľa posluhovačov. Dokonca si môžu kúpiť aj kúsok svojho zdravia. V podobe zvýšenej pozornosti zo strany špičkových odborníkov, prednosti a ohľaduplnosti, prístupu k moderným medicínskym postupom, prípadne liečby v zahraničí. Pardón, skoro som zabudol na politikov. Tí tiež patria do kategórie nadľudí. Nedávno nás o tom presvedčil pán Kuffa, ktorý sa oháňal poslaneckým mandátom na starenku.

Možno by bolo zaujímavé a podnetné zorganizovať televíznu debatu s nejakým skúseným cestovateľom, ktorý by vedel porozprávať o tom, ako to je so zdravím a zdravotníctvom v iných krajinách.  Zo svojej skúsenosti môžem povedať, že sú krajiny s lepším, ale aj s horším systémom zdravotnej starostlivosti. Lepšie sme na tom v porovnaní s krajinou ako je napríklad Peru. Horšie v porovnaní s krajinou, akou je Francúzsko.

V Peru existujú rôzne typy zdravotníckych zariadení. Od štátnych nemocníc, cez súkromné kliniky, až po miestne zdravotné strediská, ktoré sú určené tým najchudobnejším obyvateľom. Na začiatok treba povedať, že štát ľuďom v Peru nedáva nič. Hoci platia dane, rovnako ako my. O úrovni súkromných zariadení hovoriť nechcem, tam je to jasné. Kvalita ide ruka v ruke s cenami.

Iné je to však v štátnych nemocniciach. Existujú tu dva prístupy. Prvý prístup je k ľuďom, ktorí majú zdravotné poistenie. V Peru nie je povinnosťou byť zdravotne poistený a túto povinnosť nemá ani zamestnávateľ. Je to iba benefit pre zamestnancov, keď im platí zdravotné poistenie. Ľudia so zdravotným poistením môžu navštíviť špeciálne kliniky, takzvane “Esalud”, kde ich zadarmo ošetria. Je to kryté z ich poistenia. Môžu navštíviť aj štátnu nemocnicu, tam sa však načakajú. A nie všetky úkony sú kryté poistením.

Druhý, treba povedať, že väčšinový, typ ľudí je bez zdravotného poistenia. Tým neostáva nič iné, iba platiť za všetky služby v zdravotníctve. Aj v tých štátnych nemocniciach. Pri návšteve nemocnice sa najprv musíte zaregistrovať, povedať o aké vyšetrenie máte záujem a samozrejme zaplatiť. Výhodou takéhoto samoplatenia je, že vám vyšetrenie nediktuje lekár, sami si môžete vybrať, aké vyšetrenie chcete absolvovať. Tak napríklad konzultácia s lekárom stojí 12 soles (v prepočte necelé 4 eurá). Sonografia okolo 20 soles (cca 6 eur), gynekologické vyšetrenie 40 soles. Pre nás to nie sú tak veľké peniaze. Pre Peruáncov, ktorí nemajú také platy ako my, však áno. Niektorí zarábajú v prepočte 100 eur mesačne.

Nedá mi nespomenúť moju osobnú skúsenosť so zubnou starostlivosťou v Peru. Existuje tam fakt veľa zubných ambulancií, avšak treba si dávať pozor, ku komu idete. Existujú totiž falošní zubári, ktorí si diplom jednoducho kúpili. Ja som mal šťastie, keďže manželka má rodinného zubára. Musím pochváliť, na Slovensku nepoznám tak dobrého zubára. Robil mi zubnú hygienu, každý zub mi pedantne a bezbolestne očistil od zubného kameňa, s minimom krvi. Ústa som si vypláchol asi tak dvakrát. V skratke, cena opravy jedného zubu 70 soles (cca 20 eur), so všetkým, aj s materiálom.

Toto je vlastne dobrá a aktuálna téma, v súvislosti s nespokojnosťou slovenských sestričiek. Rád by som sa ich zastal. Našťastie v nemocnici som ležal iba raz, so slepým črevom a sestričky sa príkladne starali. Čo sa týka návštev v nemocnici, to už bolo častejšie, ale aj tu mám len dobré skúsenosti so sestričkami. Pre porovnanie, keď ležíte v štátnej nemocnici v Peru, sestričky o vás ani nezavadia. Skutočne len to základné pre vás urobia. Ak potrebujete zvýšenú starostlivosť, musíte si zaplatiť extra sestričku. Aktuálnu cenu za “prenájom” sestričky neviem, ale v 90-tych rokoch to bolo 40 soles na deň (12 eur). To bola sestrička pri vás neustále a starala sa o vás.

No a posledný príklad je z pôrodu mojej manželky. Za pôrod v štátnej nemocnici sme zaplatili okolo 350 eur. S tým, že v cene bola iba jedna noc strávená v nemocnici. Do pôrodnice prišla samozrejme s kontrakciami. Doktorka ju prezrela, nebola ešte dosť otvorená na pôrod. Toto sa opakovalo niekoľkokrát, kontrakcie sa zvyšovali, ale doktorke sa stále nezdala dosť otvorená. Pri poslednej prehliadke synátor doslova vystrelil z tela mojej ženy. Doktorka si to odniesla parádnou sprchou všetkého, čo spolu s dieťaťom vyšlo. Pôrod teda celkom ľahký, avšak problém bol v tom, že s ním dlho čakali. Dieťa sa ešte v tele pokakalo a nahltalo sa všetkého toho svinstva. Po pôrode mu hneď museli robiť výplach a myslím, že to je zdroj zdravotných problémov, ktoré teraz má. Ale to už nie je pre verejný článok.

Toto porovnanie má slúžiť pre zábavu. Nechcem tým zmierňovať problémy  v našom zdravotníctve, ani poukazovať na to, že sú štáty, kde funguje oveľa horšie ako u nás. Faktom je, že musíme vychádzať z vývoja v danej krajine a porovnávať krajiny podobné historicky, ekonomicky, geograficky. Máme tu určitý štandard, ktorý je odlišný od štandardu v Peru a tento štandard treba zlepšovať. Nie však iba pre vyvolených.

Tak čo, aký názor máte vy? Kupujeme si svoje zdravie alebo je to všetko v Božích rukách?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?