Dostali by sme to aj na Slovensku?

Autor: Jan Milata | 8.2.2014 o 11:37 | Karma článku: 7,91 | Prečítané:  957x

Musím sa s vami podeliť o skúsenosť, ktorú mám z cestovania po Peru. Keď už krajinu navštívite viackrát, zvyknete si na rozdielnosť svetov, kultúr, ako aj rozdiel v úrovni služieb. Ako nováčik v Peru som mal akurát tak predstavu o tom, kde sa nachádzam. Pozrime sa na to tak, ako to je. Keď si čítate sprievodcov na cesty alebo informácie na internete, prvé čo sa dočítate je, že Peru patrí k jednej z najchudobnejších krajín v Latinskej Amerike. Ďalšou vecou, ktorú sa dočítate je, že sa nedoporučuje piť voda z vodovodu, dokonca ani na umývanie zubov. Čo sa mi zdá až absurdné, ale budiš. Tvorcovia sprievodcov snáď vedia, o čom píšu. Až keď prídete do Peru, zistíte realitu.

A síce, že chudoba tu existuje, ale oproti tomu je tu aj veľa bohatých ľudí, luxusu a služieb na špičkovej úrovni. Najviac to vidno v hlavnom meste Lima. Obchodná štvrť Miraflores alebo San Isidro s týčiacimi sa mrakodrapmi a honosnými sídlami medzinárodných spoločností alebo luxusné obchodné centrá, kde nájdete naozaj všetko. Oproti tomu ako päsť na oko sú štvrte ďalej od centra mesta ako San Martin de Pores, Comas, Carabayllo, kde žijú obyčajní ľudia, ktorí majú svoje obchodíky alebo predajné miesta na trhu a žijú si svoje životy, radujú sa, doprajú si dobré jedlo. Tí najchudobnejší žijú v kopcoch nad mestom. Sú to prašné a nebezpečné miesta, kde ľudia majú čo robiť, aby vyžili a vypomáhajú si krádežami. Pamätám si na jednu príhodu, ktorú mi manželka rozprávala, kedy tlupa asi 40 ľudí z kopcov zišla dole do štvrte, kde bývala a začali rabovať. Polícia a miestne bezpečnostné zložky mali čo robiť, aby tento malý dav dokázali zastaviť. Ak takúto jednoduchú štvrť navštívite, prvé čo vám udrie do očí je, že všetky domy sú zabarikádované ako väzenie. Mreže na oknách, oceľové dvere, niekde ostnatý drôt možno aj pod elektrickým napätím. Toto je bohužiaľ realita, ale nenahraditeľná skúsenosť pre cestovateľa, ktorý chce spoznať aj niečo iné okrem turistických atrakcií.

Ak by sme porovnali úroveň života so Slovenskom, Peru je na tom jednoznačne horšie. Ekonomika, zdravotníctvo, sociálny systém atď. Keď si to však rozmeníme na drobné a pozrieme sa bližšie na jednotlivé segmenty, zistíme zaujímavé veci.

Tak napríklad cestovanie, autobusová doprava. Budem písať zo svojej skúsenosti. S manželkou sme sa rozhodli cestovať z Limy k jazeru Titicaca. Letecká doprava nie je práve najlacnejšia a tak prichádzala do úvahy varianta autobus. Cesta je veľmi dlhá, na naše pomery priam nekonečná. Arequipa, druhé najväčšie peruánske mesto, preto bola príjemná zastávka, kde sme sa nakoniec zdržali neplánované 3 dni. Za čo som nesmierne vďačný, pretože som mal možnosť vidieť najhlbší kaňon na svete, aj kondora v jeho prirodzenom prostredí.

Vzdialenosť Lima – Arequipa – 1030 kilometrov (podľa google maps)

Cesta autobusom cca 17 hodín

(google maps)

Vybrali sme si spoločnosť Cruz del Sur, ktorá patrí k jednej z najlepších prepravných spoločností v Peru, pre nás v prijateľných cenách. Je možnosť vybrať si z rôznych typov lístkov, od akciových, cez obyčajné, až po VIP lístky s najväčším komfortom. Cena sa pohybuje od 20 do 60 eur za jednosmerný lístok. Koľko zaplatíte v Európe, keď chcete ísť napríklad do Paríža alebo inej destinácie, vzdialenej približne 1000 kilometrov? S Eurolines je to niečo cez 70 eur (cca 90 dolárov).

(foto: cruzdelsur)

Odchod bol zo stanice Lima – Javier Prado, najväčšej autobusovej stanice v Lime. Predtým, ako sme mohli ísť na nástupište, nás v odbavovacej hale podrobili bezpečnostnej kontrole. Po nástupe do luxusného dvojposchodového autobusu ešte natočili naše tváre na video, že vraj kvôli bezpečnosti, v prípade havárie alebo únosu, aby vedeli identifikovať, koľko a akí cestujúci boli na palube autobusu. V dolnej časti autobusu nebolo veľa miest na sedenie, takže sa tam netlačilo veľa ľudí. Sedadlá pohodlné, s dostatočným priestorom pre nohy. Stewardka nám ešte zatiahla záclonky na oknách, kvôli bezpečnosti. Zrejme je v tom však aj snaha zabrániť obavám pasažierov z cesty. V Peru som bol po prvýkrát, takže som si ani len nevedel predstaviť, po akých cestách ten autobus pôjde. Našťastie alebo na nešťastie? Som si počas cesty záclonky z okna niekoľkokrát odtiahol a to čo som uvidel mi veru vyrazilo dych. Predstavte si prašnú cestu, žiadne zvodidlá, iba serpentíny a pod vami nič, len priepasť. Takýto pohľad sa mi naskytol! Ako autobus prechádzal tými zákrutami á la jazda Peru – teda rýchlo a zbesilo, zdalo sa mi, že sa každú chvíľu zrútime dolu. Nepríjemný, ale zároveň úchvatný pohľad. Cesta do Arequipy vedie popri pobreží. Na jednej strane vidíte nekonečný oceán, na druhej strane púšť.

Na začiatku článku som ale písal o úrovni služieb v Peru. Moja cesta autobusom je jedným krásnym príkladom plne poskytnutého servisu. Počas cesty sa podávala strava. Cestovali sme nočným spojom, takže večera a ráno raňajky. Autobus nemal žiadnu zastávku, maximálne tak keď si šofér potreboval uľaviť alebo prestriedať. Dokonca sme hrali bingo! Bohužiaľ sme nič nevyhrali. Za približne 50 dolárov na osobu sme mali zabezpečenú cestu autobusom z Limy do Arequipy – vzdialenosť niečo cez 1000 kilometrov a k tomu kompletný servis vrátane stravy a zábavy. Úprimne si povedzme, dostali by sme to aj u nás na Slovensku?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?